“Život je séria prirodzených a spontánnych zmien.“ Lao Tzu, 6. storočie pred n. l.
Starnutie je jednou z prvých, dôležitých a nevyhnutných skúseností v ľudskom živote. Existujú rôzne teórie popisujúce príčinu starnutia. Väčšina z nich je čisto biologická. Zdá sa, že základná, skutočná príčina starnutia ako fenoménu je skôr termodynamická. Proces starnutia je séria nepretržitých, po sebe idúcich zmien v biologickom systéme spôsobených všeobecnou tendenciou zvyšovania entropie (chaosu, neusporiadanosti). Všetky biologické, morfologické a štrukturálne zmeny sa vyskytujú v dôsledku nárastu entropie. Tá istá príčina núti objekt, baktérie alebo človeka starnúť. Sú to základné prírodné (termodynamické) zákony, ktoré nás a okolité objekty a vo všeobecnosti celý Vesmír nútia meniť stav systému a starnúť. (1)
Entropia je teda parameter, ktorý je nadradený ostatným javom a najlepšie vystihuje starnutie. Na začiatku sa zmena entropie objavuje ako dôsledok akumulácie hmoty (rast). Neskôr dominuje rozklad a konfiguračné zmeny v dôsledku rôznych chemických reakcií (voľné radikály, rozklad, fragmentácia, akumulácia toxickych látok ai. (2)
Entropia je jedným z najdôležitejších pojmov vo fyzike a v teórii informácií. Neformálne je entropia mierou množstva porúch vo fyzickom alebo biologickom systéme.
Je to parameter, ktorý charakterizuje chaotický pohyb častíc.
Prejavuje sa stupňom molekulárnej, atómovej a iónovej poruchy alebo chaosu.
Čím vyššia je entropia systému, tým menej informácií o systéme máme. Informácie sú teda formou negatívnej entropie.(3)
Entropia charakterizuje priemerné množstvo informácií obsiahnutých v danom predmete.
V disipatívnych biologických systémoch je hlavnou hnacou silou procesu starnutia entropia a jej variácie medzi poriadkom a chaosom.
Smrť/zničenie v biologických systémoch nastáva v dvoch prípadoch:
0. Pri nulovej entropii – systém sa zrúti do bodu.
1. Keď je entropia blízka 1, systém sa rozpadne, rozptýli, disipatuje.
Rozsah medzi 0 a 1 predstavuje úzky gradient entropie, ktorý je určený pre život.